Prečítaniahodná literatúra 01 – Poznej svého psa (Vladimír Mikulica)

Rozhodol som sa, že občas uverejním tip na knížku, ktorá ma niečim zaujala a niečo mi dala. Cieľom nie je vytvoriť vyslovene detailnú recenziu, skôr v stručnosti uviesť pár mojich osobných postrehov, prípadne uviesť pár ukážiek. Dať knížku trochu do pozornosti.

Prvým knižným tipom sa stáva knižka „Poznej svého psa“, ktorú napísal Vladimír Mikulica. Knižka pochádza z roku 1991. Ja osobne mám k dispozícii 3. rozšírené vydanie, ktoré vyšlo v roku 2004 pod vydavateľstvom Dialog.

Je to úplne prvá odborná kniha o psoch, ktorú som čítal. Ubehlo odvtedy viac ako 10 rokov. Za tú dobu ju stále považujem za jednu z najlepších kníh, ktoré som prečítal. Prečítal som ju viackrát a k niektorým kapitolám sa stále priebežne vraciam.

Čo sa mi na knížke páči

Za prvé – je to naozaj literatúra faktu. Autor sa nezaoberá svojimi pocitmi a dojmami, ale primárne predkladá fakty aj s odkazmi na zdroje – výzkumy, experimenty, literatúru… Mám pocit, že to už sa až tak často nevidí.

Páči sa mi aj to, že knižka neostáva nič dlžná svojmu názvu – poznej svého psa. Záber knižky je naozaj široký. Od histórie psa domáceho a jeho príbuzných, cez vrodené chovanie psa, reč tela, emócie, spôsoby učenia až po biologický vývoj. A mnoho ďalšieho. Celkom úspešne sa vyhýba zbytočným omáčkam.

Knižka taktiež obsahuje veľa fotografií a obrázkov, čo nikdy nie je na zahodenie.

Má knížka nejaké mínusy?

Viem si predstaviť, že spomínaná odbornosť knižky môže byť určitým publikom vnímaná aj ako nevýhoda. Niekedy to nie je úplne jednoduché čítanie. Pre správne pochopenie je potrebné niektoré časti určite prečítať opakovane.

Základný problém podľa mňa je, že knižka je vcelku stará – ako už je spomínané v úvode. To so sebou prináša napríklad tieto úskalia:

• Nie je ľahké si knížku zaobstarať. Pravdepodne budete musieť pátrať v antikvariátoch a tak podobne
• Všetko napreduje a tak je možné, že sa v knižke môžu objaviť aj nie nutne aktuálne informácie

Záver

Ak by existoval niekto, kto nevie nič o psoch a chcel by si prečítať len jednu jedinú knihu, tak ja osobne by som mu odporučil práve túto. A to aj napriek spomínaným mínusom.

Na záver zopár náľadov z knižky, aby ste mali predstavu, čo v nej nájdete a akým štýlom je písaná: