Vodca – byť či nebyť?
Ach áno – stará dobrá otázka vodcovstva a hierarchie zmiešanej svorky (smečky) pes a človek. Otázka, ktorú keď položíte skupine trénerov, spôsobíte asi podobný rozruch, ako keď sa v obchode s komiksami opýtate “kto je najlepší superhrdina?”. Je to skrátka veľmi citlivá téma, ktorá ľahko môže viesť k nemalému pozdvižení. K fyzickému násiliu neraz nebýva ďaleko 🙂
Ak ste sa s touto otázkou ešte náhodou nestretli, tak skôr či neskôr sa to stane. V knihách, televíznych programoch alebo prostredníctvom ľudí, ktorých budete stretávať pri venčení. S veľkou pravdepodobnosťou budete celkom zmätení, ako to vlastne je, pretože každý zdroj bude tvrdit niečo trochu iného. Pamätajte, že nikdo na svete vám nedokáže povedať ako to presne je. Každý môže povedať len svoj názor či dohady na základe svojich pozorovaní. Preto radím, dajte v tejto oblasti aj na svoj vlastný rozum a cit.
Odporúčam ale dať si pozor, aby sa vám nestalo, že podľahnete extrémom. Podľa mňa extrémy nikdy nie sú nápomocné. Jeden extrém je v mene vodcovstva a rešpektu nastoliť psovi zbytočne tvrdý režim. Vidieť v tom, že pes robí niečo, čo nechcete – a naopak, že nerobí, to čo chcete – automaticky neposlušnosť, nedostatok rešpektu a podobne. Dôvody prečo niečo nefunguje môžu byť rôzne – nie vždy je to „neukáznenosť“. Druhá strana je v rámci snahy o čisto pozitívny tréning, vytvorenie kamarátskeho vzťahu so psom, prípadne snahy zavďačiť sa niečomu, čo je práve moderné, vytvoriť neovládateľného prípadne nebezpečného psa. Nebezpečného či už sebe samému alebo svojmu okoliu. Rovnováha, v tom je to umenie! – ako som písal v predchádzajúcom článku.
Ak by vás zaujímal môj osobný názor, prezradím vám ho v tomto odstavci. Odobne si myslím, že odpoveď na otázku, či treba alebo netreba byť psovi vodca, závisí od toho, čo si pod slovom vodca predstavíme. Ja slovo vodca vnímam veľmi jednoducho – na úrovni činností ako „viesť“ alebo „sprevádzať“. Niekto proste vedie a niekto ho nasleduje – ideálne dobrovoľne, pretože títo nasledovníci chápu, že je to pre nich bezpečné a výhodné. Nie je podstatné, či ide o psy. Napríklad si predstavme skupinu kamarátov na turistike. Ten, kto danú oblasť pozná najlepšie, vymyslel trasu, alebo má mapu či navigáciu, vedie a rozhoduje kade ísť. Pri tomto význame slova je podľa mňa jasné a logické, že by sme mali byť vo vzťahu s našimi psami vodca – alebo sprievodca? My predsa poznáme ľudský svet, civilizáciu a jej nástrahy viac ako pes a je našou úlohou psa viesť aj pre jeho vlastné dobro aj pre dobro všetkých zúčastnených.
Koncept vodcovstva nevnímam ako niečo, čo spôsobuje v sociálnej skupine konflikt, ale práve naopak. Keď niekto vedie a rozhoduje keď je to potrebné, tak to konfliktu a problémom väčšinou predchádza. Použijem znovu príklad kamarátov na turistike. Skupinka ľudí, ktorá sa dohaduje či ísť doprava alebo doľava, po žltej alebo po zelenej, pravdepodobne na výlete biedne zhynie, pretože sa do súmraku nevymotajú z lesa – navyše počas toho vznikne asi aj nejeden konflikt. Príklad je to trochu prehnaný – pre potreby vysvetlenia pointy. Kto chce ale porozumie čo tým chcem povedať.
Či už vám je slovo vodca sympatické, alebo nie určite nezabúdajte byť hlavne zodpovedným majiteľom. Dobre sa o svojho psa starajte a buďte ohľaduplný aj voči svojmu okoliu.
