Neriaďme sa tým, čo si myslia ostatní

Môžete prečítať všetky knihy sveta o tréningu psov. Trénovať od rána do večera a mať skúseností koľko chcete. Aj keď sa z Vás stane ten najväčší zaklínač psov, ktorý kedy chodil po Zemi, vždy sa nájde niekto, kto nebude s niečim, čo robíte, súhlasiť. Vždy sa nájde niekto, kto to robí inak ako vy.

Je to úplne normálne a neplatí to len pre oblasť tréningu psov. Sto ľudí, sto chutí. Keď niečo robí sto ľudí, nikdy to nie je to isté. Nedá sa zavďačiť všetkým. A tak ďalej, a tak ďalej…

Naučil som sa, že je dôležité nenechať sa ľahko ovplyvniť. Nepreberať automaticky rady a odporúčania z okolia. Nesnažiť sa niekomu zavďačiť, zapáčiť alebo slepo nasledovať nejakú ideológiu. Keďže sa vždy nájde niekto, kto má iný pohľad, človek by sa tak dostal do nekonečného bludného kruhu. Následkom čoho by bol nekonzistetný, zmätený a stále nespokojný.

Na druhej strane si ale treba uvedomiť, že človek sa učí celý život a vždy je čo zlepšovať. A je dobré sa učiť aj od iných ľudí. Je teda potrebné nájsť určitú rovnováhu. Aby človek neskákal z jedného do druhého no zároveň aby bol schopný napredovať a učiť sa. Rovnováha je vždy veľmi dôležitá, ako som už spomínal v tomto článku.

Ako to ale urobiť v praxi?

Ja osobne mám dve pravidlá, ktorými sa riadim.

Pravidlo 1 – motiváciou pre zmenu by mala byť vlastná nespokojnosť

Keď sa zamyslíme analyticky, tak zistíme, že na jednej strane máme nejaké návyky, techniky a nástroje, ktoré používame. A potom máme výsledky, ktoré pozorujeme – ktoré nám to prináša. Takže:

Činy, návyky, nástroje… —> Výsledky

Pokiaľ som spokojný s výsledkami, tak to čo robím nemením len preto, že to niekto robí inak a vyhovuje mu to inak. Akonáhle ale nie som spokojný s výsledkami, ktoré mi moje súčasné techniky prinášajú, tak nemá zmysel opakovať to isté a čakať iné výledky. Tak nejak tuším definoval šialenstvo starý dobrý Albert Einstein – opakovať stále to isté a očakávať iný výsledok.

Samozrejme niektoré veci potrebujú čas a je potrebné to zohľadniť – vtedy je potrebné to rozlíšiť a vytrvať. Pointa je, že motivácia zmeniť svoje metódy by mala vychádzať z vlastného pocitu nespokojnosti. Nikdy by motiváciou nemalo byť to, že niekto iný to robí inak, alebo že nás niekto presviedča.

Keď cítim potrebu niečo zmeniť či vylepšiť, vtedy prichádza na radu druhé pravidlo.

Pravidlo 2 – ak niečo aplikujem, chcem tomu najprv rozumieť

Pozorujem ako to robia iní, pýtam sa na ich názory a skúsensti. Čítam knihy, účastním sa seminárov – jednoducho som otvorený a rozširujem si obzory. Ale do svojho repertoára zaraďujem vždy len tie veci, ktorým rozumiem, ktoré mi dávaju zmysel a ktoré sú pre mňa aplikovatelné v praxi v rámci mojej životnej situácie a mojich podmienok.

Záver

Tieto dve pravidlá mi pomáhajú neskákať z jedného do druhého, byť konzistentný a nebyť ľahko ovplyvniteľný. Na druhej strane mi to umožňuje učiť sa a posúvať sa dopredu v oblastiach, v ktorých cítim nespokojnosť.

Inými slovami by som to na záver ešte zhrnul tak, že potrebujem mať jasno v tom PREČO niečo robím. Aj keď mi potom niekto dáva nevyžiadané rady, môžem slušne povedať – ďakujem za radu, ja to robím takto preto lebo… a vyhovuje mi to.

Samozrejme nie sme povinný nikomu veci vysvetľovať, ale príde mi to ako najlepšia technika ako sa zachovať v situácii, keď nás niekto o niečom presviedča. Aj druhá strana je podľa mňa spokojnejšia, keď dostane rozumný argument. A ak to dáva zmysel, možno sa aj niečo od nás priučí.