Rovnováha – v tom je to umenie!

Keď tvoj život v rovnováhe, všetko byť lepšie – alebo tak nejak to povedal lámanou angličtinou pán Miyagi v klasickom filme Karate Kid. Nebola to lekcia len pre karate, ale pre celý život. A určite aj lekcia pre život so psom.
Teória o výcviku a výchove psa je dostupná každému vo forme kníh, videí, predášok… Jedna vec ale je niečo sa naučiť a pochopiť a druhá aplikovať to tak, aby to fungovalo. Rozmýšľal som, čo vlastne robí ten najväčší rozdiel medzi úspechom a neúspechom v tréningu. Dospel som k tomu, že je to schopnosť aplikovať veci v správnej miere. Vybalancovať jednotlivé prvky podľa toho, ako to vyžaduje daná situácia. Aby toho nebolo ani málo, ani veľa pre daného konkrétneho psa.

„Ani veľa, ani málo – v tom je to umenie!“ – tak to povedal v seriáli Červený Trpaslík hlavný hrdina David Lister, keď pridával do jedla chilli . Taktiež musím spomenúť jednu z mojich obľúbených myšlienok zo seriálu Futurama, kedy v jednej epizóde Boh vysvetľoval Benderovi ako správne plniť ľudské prosby a motlitby – keď budeš pomáhať príliš veľa, ľudia sa na tom stanú príliš závislí. Keď budeš pomáhať príliš málo, ľudia stratia nádej.

No ale keďže sa bavíme o psoch, dodajme havne citát vypovedajúci o dôležitosti rovnováhy z knížky Pachové práce od autorky Anne Lill Kvam – najbežnejšia príčina problémov pri tréningu psa je, že postupujete príliš rýchlo. Druhá najbežnejšia príčina je, že postupujete príliš pomaly.

V ktorých ďalších oblastiach života so psom je podľa mňa potrebné neustále sa snažiť hľadať rovnováhu?

• opakovať cvik, aby bol dostatočne upevnený a spoľahlivý, ale zároveň aby psa neotravoval a neprestal ho baviť
• pes je ovládateľný no zároveň je mu ponechaná určitá sloboda a prirodzenosť
• byť zodpovedným majiteľom, no zároveň si aj užiť so psom trochu srandy
• učiť sa nové veci, no zároveň nebyť ľahko ovlivniteľný všemožnými názormi a radami z okolia
• dopriať psovi slobodu a voľnosť, no zároveň byť ohľaduplný k svojmu okoliu
• nebyť krutý a hrubý, no zároveň vedieť povedať psovi „nie“ a nastaviť hranice
• riešiť svoje problémy so psom, ale zároveň riešiť aj problémy psa
• pracovať s odmenami no zároveň psa neuplácať
• byť starostlivý no zároveň nebyť príliš úzkostlivý
• dopriať psovi dostatočné množsto fyzickej aj psychickej aktivity, ale aj oddychu
• venovať svojmu psovi dostatok času, no zároveň nebyť jeho „otrokom“ či „väzňom“
• budovať vzťah no dať si pozor na prílišnú závislosť psa
• oboznamovať psa dostatočne so svetom a socializovať ho, ale zároveň na neho príliš netlačiť a dopriať mu priestor
• akceptovať povahu, inštinkty, nálady psa a vývojové obdobia ktorými prechádza, no zároveň sa na to nevyhovárať

Nie vždy je to jednoduché a nie vždy sa to darí. Malo by to však byť našim cieľom a neustále by sme sa o túto rovnováhu podľa mňa mali snažiť. Nedá sa to vyčítať z kníh, je potrebná prax, pozorovanie a učenie sa na svojich chybách.

Určite som nevymenoval všetky aspekty života človeka a psa, ktoré je potrebné dostať do rovnováhy. Napadajú Vám ešte nejaké ďalšie?