O vodítkach, ohľaduplnosti a potrebe mať psa pod kontrolou

Medzi psíčkarmi existuje určitá skupina, ktorá sa vyznačuje tým, že nepoužíva vodítka. Pravdepodobne majú pocit, že je to pre psa neprirodzené alebo obmedzujúce. Alebo sa im nedarí naučiť psa, aby na vodítku neťahal, a tak to riešia tým, že ho na vodítku nemajú – neviem. Ja osobne sa snažím byť čím ďalej tým viac tolerantný k rôznym svetonázorom a prejavom a teda aj k „bezvodítkárom“. Každý nech robí ako uzná za vhodné.

Problém ale podľa mňa je, keď niekto obťažuje svoje okolie, alebo je pre okolie hrozbou. A to sa môže pri psovi na voľno stať pomerne jednoducho. Mám pocit, že mnoho ľudí si neuvedomuje napríklad nasledujúce súvislosti:

  1. Existujú ľudia, ktorí sa boja psov, alebo len proste nemajú radi psy. Majú právo aby okolo nich nepobehoval cudzí pes na voľno.
  2. Existujú psy, ktoré sú staré, choré, sú po operácií a majú kľudový režim… Nie je vhodné aby okolo nich pobehoval cudzí pes na voľno – toho som si užil dosť so svojím labradorom Giacomom, ktorý sa zotavoval po dvoch operáciách kolien…
  3. Existujú psy, ktoré sa iných psov boja, alebo z iného dôvodu nestoja o kontakt. Majú právo aby okolo nich nepobehoval cudzí pes na voľno. Keď necháte svojho psa pobehovať na voľno, môžete kaziť snahu majiteľa o prevýchovu a resocializáciu.
  4. Aj najkľudnejší pes môže čisto teoreticky pri svojich potulkách na voľno stretnúť psa, ktorý mu „nesadne“ a môže dôjsť ku konfliktu.
  5. Pes môže vbehnúť na cestu a spôsobiť dopravnú nehodu. Môže ublížiť nielen sebe, ale aj nevinným okoloidúcim.
  6. Váš pes na voľno môže dobehnúť ku psovi, ktorý má psincový kašeľ a môže sa zbytočne nakaziť.
  7. Pes pobehujúci bez kontroly na voľno môže niekomu prekaziť prebiehajúci výcvik.
  8. Váš pes pobehujúci na voľno bez kontroly môže otravovať fenu, ktorá je práve podráždená a má „pocuchané nervy“ po háraní a pre fenu aj majiteľa je to nepríjemné.
  9. Je (malo by byť) samozrejmé a prirodzené, že človek má právo vykračovať si po chodníku so svojím psom bez rizika, že k nim dobehne cudzí pes, postaví sa im do cesty a začne na nich vyštekávať.

Napadujú Vás ešte nejaké ďalšie dôvody? Dajte vedieť do komentára.

Aj ja mávam psy na voľno, ale…

Treba podotknúť, že nie som žiaden vodítkový fanatik – aj ja mávam psy na voľno. Vždy ale sledujem okolie a keď vidím neznámeho psa, ľudí na prechádzke, cyklistov, alebo som v neprehľadnom teréne, tak si psy privolám a podľa situácie ich buď pridržím, alebo pripnem na vodítko. Ďalšia vec je, že so svojimi psami každodenne pracujem a viem, že ich dokážem privolať. A viem, kde máme limity a rezervy a tie dolaďujem.

To ma privádza k ďalšiemu bodu – ono nejde nutne o vodítko, ale o to mať psa pod kontrolou. Avšak problém je, že 99% bežných psíčkarov nemá psa ani zďaleka naučeného tak, aby sa dal bez vodítka označiť ako „pod kontrolou“. To si nedovolí tvrdiť ani mnoho profesionálnych trénerov, ktorí cvičia každý deň. Takže preto je vodítko často synonymum k stavu „pod kontrolou“.

Ale veď pes potrebuje slobodu

Mnoho ľudí argumentuje tým, že pes predsa potrebuje voľnosť, slobodu a pohyb s inými psami. To je samozrejme pravda. Ale neznamená to mať psa na voľno len tak bez ohľadu na svoje okolie. Ja to robím tak, že keď sa blížime ku psom a majiteľom, ktorých už poznáme, a s ktorými sa bežne socializujeme, tak to neriešim. Keď sa blížim k niekomu, koho ešte nepoznáme, tak mám psy pod kontrolou pri sebe. Pozdravím sa a keď je na to priestor, opýtam sa, či skúsime psy zoznámiť – kontakt neznámych psov by mal podľa mňa prebehnúť až po vzájomnej dohode majieľov. A potom ďalej sa už uvidí podľa situácie.

Samozrejme nežijeme v ideálnom svete a každý človek je omylný a nedokonalý. Každému sa môže teoreticky stať, že ho pes neposlúchne, že ujde, že dôjde ku konfliktu, a tak ďalej. To je úplne v poriadku a nemám s tým problém. Stáva sa to a už som bol v oboch pozíciach – že môj pes niekoho „obťažoval“ aj že niekto „obťažoval“ nás. Pokiaľ je to náhodný omyl, človek sa ospravedlní, je všetko v pohode. Problém je, keď sa nejedná o zriedkavý omyl, ale o systematickú neohľaduplnosť a nezodpovednosť. Keď niekto neustále dokola má na voľno psa, ktorý po nás vyjíždí, šteká alebo je inak nepríjemný. Keď sa to opakuje aj po slušnom upozornení. A majiteľ sa tvári akoby nechápal v čom je problém. Alebo udáva pochybné argumenty akože „my sme vás nevideli“, „on to inak nerobieva, to len na vás“

Čo s tým?

Čo robiť s takýmito problematickými ľuďmi? Zavolať políciu? No nechcem sa dotknúť žiadneho príslušníka polície, ale myslím, že by absolútne nič nevyriešili. Viď napríklad aktuálna situácia v Hodoníne, kde polícia nemá možnosť vyriešiť ani prípad, kedy psy na voľno už dokonca aj zabíjali – situácia je popísaná napríklad v tomto článku.

Oplácať to a tiež byť neohľaduplné hovado? Neviem, to ma moc neláka…

Slušne vysvetliť situáciu a pokúsiť sa obhájiť svoje hranice? To je celkom lotéria, záleží na koho narazíte. Mám skúsenosť aj s tým, že to fungovalo aj s tým, že to nič nevyrieši.

Nahnevať sa a vynadať danému človeku? Aj to som už otestoval a tiež nemám pocit, že by to k niečomu viedlo. Akurát sa po tom človek navyše cíti ako idiot a je nespokojný, že nedokázal zachovať chladnú havu, a že volil možno nie úplne vhodné slová.

Občas si len povzdychnem a pomyslím si niečo ako zúfalý profesor Farnsworth zo seriálu Futurama – „ja už nechcem žiť na tejto planéte“ 😀

Posledná stratégia je to, čo robím práve teraz. Uľaviť si prostredníctvom napísania článku o tejto problematike a dúfať, že sa dostane k ľuďom, ktorí vďaka nemu pochopia prečo môže byť problematické nechávať psa neustále na voľno.

Ak súhlasíte, budem rád, keď budete článok zdielať. Taktiež budem rád, keď napíšete do komentára, ako riešite podobné situácie vy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

%d blogerom sa páči toto: