Ten so psom

Vyrastie z toho?

“On z toho vyrastie” – to je v psíčkarskom svete jedna z často používaných viet. Je ale táto veta pravdivá? Môj názor je, že sa jedná o čiastočne pravdivé tvrdenie. Treba však byť opatrný. Často skôr platí – ako povedal americký tréner psov Ian Stone – že “psy z problémov nevyrastajú ale naopak do nich vrastajú.” Inak povedané, že určité návyky časom samé od seba nezanikajú, ale práve naopak – naberajú na intenzite.

Prečo je toto tvrdenie čiastočne pravdivé?

Prečo teda píšem, že je toto tvrdenie čiastočne pravdivé? Pretože naozaj z mojej skúsenosti existujú prípady, kedy to platí. Napríklad ucvrkávanie z radosti a zo vzrušenia pri vítaní alebo pri hre. Aj keď tomu našim konaním môžeme trochu pomôcť, je to naozaj niečo, čo sa primárne pes musí naučiť ovládať vekom.

Ďalší príklad je snaha žrať všetko možné zo zeme – sáčky, vtáčie pierka, cigaretové špaky… Samozrejme, že samotné žranie zo zeme časom len tak samé od seba nezmizne. Ale vekom sa výrazne zredukuje repertoár objektov, ktoré bude pes chcieť žrať. Malé šteniatko chce skrátka preskúmať všetko, starší pes sa často omedzuje na chutné špecialitky. Ja som prvých pár týždňov života šteňaťa musel dávať veľký pozor a často som jej ťahal rôzne nechutnosti z tlamy. Potom to prestalo – nie že by som to odnaučil, ale skrátka ako som už písal, postupom času ju veľa vecí jednoducho prestalo zaujímať a už nemala potrebu ochutnávať ich. Napadá vás etše niečo, čo vekom samé zvyčajne ustupuje?

Taktiež si treba uvedomiť, že aj človek je predsa iný keď má 5 rokov, 10 rokov, 20 rokov alebo 50 rokov. Niečo nás časom prestáva baviť a zaujímať, niečo nám prestane chutiť, niečo zase začne, zmeníme niektoré názory a tak ďalej. A to bez toho, aby nás to niekto cieľavedomo učil. Rovnako tak aj pes sa vekom bude v určitých oblastiach meniť aj bez ohľadu na to, či sa s ním cieľavedomo pracuje alebo nie.

Problémy treba riešiť včas

Na základe vyššie uvedeného hovorím, že veta “on z toho vyrastie” je čiastočne pravdivá. Vo všeobecnosti ale platí, že čakať na to, či pes z niečoho vyrastie alebo ako to dopadne, je nebezpečné. Ja odporúčam, viesť si záznamy o prejavoch psa, ktoré považujeme za problémové. Napríklad formou tabuľky, kedy v jednom stĺpci máme zapísaný problém, v druhom našu stratégiu ako s daným problémom pracujeme a v treťom sledujeme, ako sa nám darí. Po vyriešení problému ho vyškrtneme. To nám pomôže:

  • aby sme problém nezamietli pod koberec a neprerástol nám časom cez hlavu
  • umožní nám to na danom chovaní pracovať a sledovať, či sa zlepšujeme. Ak áno, pokračujeme. Ak dlho nevidíme žiadne výsledky, hľadáme nové stratégie.
  • získavame dobrý pocit sebavedomia a kontroly, keď odškrtávame vyriešené veci.
  • Príklad zoznamu:
Problém Stratégia Funguje?
Šteká na zvuky z ulice cez otvorené oknoPreberanie zodpovednosti, učenie povelu “ticho”, navykanie na zvuky z reproduktorov OK
Okusuje nohy stoličiek, závesyVyskúšať sprej proti okusovaniu

Nová stratégia:
Kontrola prostredia pomocou plotu, kúpiť nové a zaujímavejšie hračky a predmety na okusovanie
Sprej – neosvedčil sa
Kontrola prostredia a hračky – OK
Začala osamote okusovať koberecKúpiť internetovú kameru a vyhodnotiť prečo a kedy to robí

Záver

Aby som to zhrnul – existujú prejavy psa, ktoré sa v čase ako pes rastie menia alebo ustupujú. Je ale nebezpečné sa na to spoliehať, prípadne „zamiesť problém pod koberec“ s tým, že pes z toho raz vyrastie. Je dobré mať zoznam problémov, pracovať na nich a sledovať postup. Niekedy je výsledok aj kombináciou oboch aspektov, teda tréning + čas = dobrý výsledok.

Ak sa vám článok páči a pomohol vám, prosím zdieľajte. Ak máte čo doplniť, alebo máte otázku, zanechajte komentár. Ďakujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: